Pro Anais Zigovou 19.2.2017

Ked opadne vsetko listie zo stromu, prichadza zima, je nahy.
Leto ho vsak oblecie znovu.
Niet tvora, o ktoreho by sa Boh nestaral.
Clovek aj ked je nahy a ubohy, predsa svoju nahotu a ubohost nevidi.
Dokonca zabuda na to, ze Ja ho obliekam preto, aby nahym nebol, ale namysla si nieco o svojej vzacnosti a autorite.
Zakryli ste zrkadlo pravdy pred sebou, len aby ste ju o sebe nevideli?
Pravdu v zrkadle neukryjes, aj keby si akokolvek zo zakona a zo skutkov i z vlastnej vole zil, lebo neprijal si tmu, ale Svetlo, ktore nielen osvetluje zivot druhych, ale aj ten tvoj clovece!
Deti Svetla nielen sluzia Mne zivemu tak, ze prinasaju svetlo do tmy, ale to Svetlo ma byt v nich aj zive a ucinne, aby bolo ucinne aj na druhych, ktori su este v tme a potrebuju ho ako sol.
Ved coze je Mi z nadoby, ktora samej sebe klame?
Coze je z takej lampy, v ktorej nie je olej – Svetlo?
Ved nesvieti, iba si to namysla.
A ked nieco kazes druhym, ale sam to nedodrzis, ci neklames?
Naco davas bremena clovece druhym, ak sam ho neunesies?
Pocuj!
Co bolo to bolo, teraz mas odpocivat!
Ci odpociva tvoja dusa, ak sa stale riadi zakonom a nie vierou, ak sa stale namaha tienom buducich veci!
Naco je ti zit po zidovsky, po krestansky, ci po pohansky, ved to ti zivot vecny neprinesie!
Zite a zostante vo Mne a budete zachraneny!
Sklon sa pod Moju ruku Boziu, ako dieta bud a tak aj zostan, aby som ta mohol viest lebo tvoja „dospelost“ Mi to nedovoluje ucinit!
Napravte svoje srdcia lud Moj a Ja usmernim a pozehnam vase kroky vo Mne!

 

Leave a Reply