Vnútri každého strašného a zlého človeka je ako vo väzení uväznené dieťa, ktoré celý život tak veľmi túžilo po láske, pochopení, prijatí a odpustení, no dostalo iba odmietnutie, ponižovanie, neprijatie, nepochopenie, neodpustenie a preto bolo týmto zlom postupne dotlačené a uväznené v obrovských múroch sklamania, nevery v lásku a nedôvery v dobro človeka, hnevu na všetko a na všetkých, strachu z ďalšieho poníženia, poranenia, odmietnutia pobádané rohatým k agresii voči všetkým okolo… Už niet cesty von z tohto diablom tak prešpekulovane pripraveného väzenia.
Oslobodiť ho dokáže iba Boh. No často nato potrebuje niekoho, kto sa nebojí dočasného utrpenia a bolestí, ktoré mu toto ustráchané ubolené a nedoľúbené dieťa spôsobí, kým mu uverí, že ho Boh cez jeho oči, ústa, ruky miluje, prijíma, chápe a všetko čo narobil dokáže odpustiť. A vtedy sa nepriechodná, nepriehľadná, nepriestrelná, obrovská pevnosť väzenia okolo neho rozpadne na prach a malé dieťa sa s prúdom šťastných sĺz konečne dostane na slobodu. Ty – áno, ty – si ochotný Bohu v tomto boji pomôcť? Bude to bolieť, a to poriadne. No tá bolesť koniec koncov bude stáť za to, keď budeš hľadieť do šťastných slobodných očí nádherného dieťaťa…
Boh chce nasýtiť tvoju túžbu po blízkosti. Nečakaj príliš dlho. Neboj sa už toľko, veď On je čisté svetlo bez najmenšej tmy. On ti ublížiť nemôže ani nechce. Dovoľ mu nasýtiť tvoje srdce svojou blízkosťou. Intímne, nežne, pokorne ako ten najlepší a najvznešenejší ženích. On túži po zjednotení s tebou – zjednotení v milosrdenstve, v pokore, pravde, trpezlivosti, múdrosti, odvahe, sebaobetovaní, v pokoji, v nekonečnom šťastí a blaženstve, v nikdy neutíchajúcej láske…
Ak napriek všetkému ostaneš verný Bohu = Pravde, Milosrdenstvu, Pokore, Trpezlivosti, Odvahe a Láske – možno vtedy nevyjdu tvoje plány a predstavy o živote, aké si mal, no i Bohu vďaka, že nevyšli. Boli omnoho horšie, ako to, čo mal Boh pre teba pripravené. A tak – buď verný Bohu, čo by to nestálo a on sa o teba vždy kráľovsky postará… A nemusíš ísť nikde po dôkazy tejto pravdy… Veď ty sám si toho priamym dôkazom… Pravda? Len si spomeň, brat môj…
Ilúzia a realita neustále bojujú v nás – to čo je len v našich predstavách, túžbach a to, čo skutočne existuje – to, kým by sme tak veľmi chceli byť a akými v skutočnosti sme.
Modlitby na rohoch ulíc, pôst pred očami všetkých, almužna dávaná s vytrubovaním o nej všetkým okolo – to je ilúzia „veriaceho“, „obetavého“ a „veľkodušného“ takzvaného „kajúcnika“, no v skutočnosti nafúkaného, predvádzajúceho sa, prakticky neveriaceho klauna. Ak nemôžeš zniesť skutočnosť – reálny obraz seba samého a postaviť sa mu priamo tvárou v tvár, vždy sa budeš uchyľovať k „prekrásnym“ tebou vysnívaným obrazom seba samého – maskám, ktoré budeš na seba naťahovať každý deň natoľko, že stratíš pojem o tom, kto vlastne v skutočnosti si.
A to je realita – život v skutočnosti o sebe, o druhých, o Bohu – byť sám sebou, robiť to, čo robíš, celým srdcom tu a teraz – nežiť v minulosti ani v budúcnosti, aké by neboli lákavé… Žiť v prítomnosti Toho, kto sám žije, miluje a koná iba tu a teraz. Prijať seba samého tu a teraz takým, akým som a tak otvoriť brány Tomu, kto jediný vie, kým v hĺbkach svojej duše skutočne si, kto jediný ťa vie k tejto neopakovateľnej kráse priviesť.
Ilúzia a realita – kde žiješ ty?